TÚŽBA
ako vratká mačička
dopadá neustále na labky
a má sedem životov
a sedem tvárí.
V tvári sa tváriš
akoby ti ktosi čosi ukradol
ale
to kradneš ty - na vlastnom dvore
hoci sa nepoznávaš
a nepozdávaš
sám sebe
zbieraš popadané sny a túžby
a schovávaš ich do kôlne
kde spolu s drevom na zimu
ich rozsekáš
čerstvo naostrenou sekerou
Priložíš do krbu keď prituhne
ráno popol vysypeš do kompostu
a keď príde čas
pohnojíš ním záhradku.
A na jar čakáš.
ČAKÁŠ.
NA JAR.
Že vyklíči
zas v tvojom vnútri
TÚŽBA.