Francúzske okno v provensálskom zámočku.

Autor: Miroslava Zifčáková | 14.10.2015 o 14:26 | Karma článku: 11,80 | Prečítané:  173x

Poézia nielen pre znalcov poézie, pretože modernú poéziu môže čítať ktokoľvek a nikto mu nediktuje, čo v nej musí nájsť a ako jej má rozumieť. Emócia je to, čo si z básne odnášame a tá je len naša.

Si mojím 

oknom dokorán

a rád mi vpúšťaš 

prievan tam,

kde ja si

pálim sviečku

 

aj všade tam,

kde uložené mám

moje ľahké smútky

aj lístok na divadlo

o dvoch hercoch -

krivda a sebaľútosť

a nestrávenú minulosť

a nahryznutú budúcnosť

čo každým dňom

mi ubúda

 

Dovolíš vetru

rozfúknuť moje vlasy

myšlienky

aj melanchóliu

čo sa usadila

v strunách

mojej harfy

 

Zahrá mi

tichúčko do ucha

Fúkne

zamrazí na krku

a keď už - už privieram oči

a UŽ - UŽ všetko pochopím,

s láskou sa zavrieš,

zatiahneš záves

a necháš si tajomstvo

na čas,

keď zas bude fúkať

ten

správny

VIETOR.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Legenda Merckx o Saganovi: Súperi mu len nahrávajú

Merckx nevidel na MS poriadne preteky.

BRATISLAVA

Rušiť gymnáziá, prihlasovať ľudí? Kandidáti povedali, čo chcú s Bratislavou

V SME Naživo diskutovali Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý.


Už ste čítali?