Jaromír Nohavica na Slovensku.

Autor: Miroslava Zifčáková | 9.11.2015 o 12:00 | Karma článku: 8,03 | Prečítané:  1197x

     Slnko v jeho vlasoch už nie je také rozosmiate, ako kedysi, ale slnko v hlave mu žiari neúnavne a rokmi stále viac a s väčšou gráciou.

      Folková legenda. Áno, a preto si môže dovoliť zaspievať aj folkový rap, aj jazz, aj veselé pesničky o športe, ktorými odľahčí atmosféru z "Darmoděja", či "Sarajeva", a dokonca môže vsunúť aj utečeneckú krízu, moslimov zo Sýrie a nevyznie hrubo, urážlivo, ani príliš komicky, neodvedie nás od koncertnej nálady ďalej, ako na polcestu a hneď nás vráti späť známym hitom, ktorý si zaspievame spoločne. Jednoducho koncert prešpikovaný skvelými novými piesňami, známymi folkovými hitmi, prekvapeniami, úžasným doprovodom, humorom a hlavne emóciami.

      Keď sme si sadli na miesta v Dome umenia v Piešťanoch a čakali na umelca, spomenula som si na to, ako som pred dvadsiatimi rokmi túžila vidieť ho naživo. Stále sme sa míňali. Ale jeho pesničky som si s priateľmi vždy rada zaspievala, nechýbala ani gitara, sledovali sme film, dokumenty o ňom. A potom som ho raz videla na Country lodenici v Piešťanoch. Bol na pódiu tak ďaleko, že to ani nemusel byť on. Posledný hosť festivalu. Pršalo. Mokrý spacák, ktorý sme držali nad hlavami, stále ťažkol. Usporiadatelia museli rozobrať časť oplotenia, toľko ľudí sa uprostred noci hrnulo vypočuť a pozrieť si Jarka Nohavicu. Bola som šťastná a dojatá a ten vietor mi asi privial pár kvapiek na líca, keď začal Jarek spievať.

     Teraz to bolo trochu iné. Bolo nám príjemne teplo a sucho, sedeli sme na mäkkých červených sedadlách a hlavne, pán umelec v čiernych nohaviciach a čiernej košeli stál pár metrov odo mňa. Pribehol, usmial sa, krásne nás pozdravil a poďakoval, že sme prišli vo svojom voľnom čase a neznelo to ironicky. Nenechal nás čakať. Mne sa pri prvých tónoch prvej piesne uhniezdil na tvári šťastný nahlúply úsmev a do kútikov očí mi sadla rosa, ktorá mi dlhú chvíľu rozmazávala obraz. Možno poznáte ten pocit, keď v kine na konci dojímavého filmu dúfate, že skôr, ako sa rozsvietia svetlá, stihne sa slza "vstrebať", alebo aspoň stiecť a uschnúť. Teraz bolo do konca koncertu času dosť.

     Jaromír Nohavica nezostal sám. Priviedol si dva skvelé oporné body - Roberta Kuśmierskeho z Varšavy a Pavla Plánku z Plzne. Traja muži v čiernom - netreba farby, lebo všetky boli v pesničkách. Na pódiu vládol súzvuk troch ľudí, ktorí si doprajú úspech a slávu navzájom. Jarek nechal vyniknúť aj spoluhudobníkov, ale na druhej strane, oni nám dali najavo, na koho koncert sme si kúpili lístky (nebolo to celkom jednoduché) a komu sme prišli neúnavne tlieskať. Je radosť sledovať niekoho pri činnosti, ktorá ho baví. Pavel Plánka je dokonalým príkladom. Usmieval sa počas celého koncertu tak, že nás tým nakazil. 

     Jaromír Nohavica je Človek s darom vyjadriť myšlienky množstva ľudí, uložiť ich do pesničiek, ktoré si vieme zaspievať a chytia nás za srdiečko tak, že na malú chvíľu nadobudneme pocit, že aj my by sme niečo také dokázali napísať.

     Trochu dymu na pódiu, pár premyslených svetiel a sála plná génia. To stačí, aby sme po dvoch hodinách nechceli veriť, že sa to končí.        

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?