Ako mi pán Boris Filan pomohol s cestovaním a ani o tom nevie. (poďakovanie medzi riadkami)

Autor: Miroslava Zifčáková | 20.7.2015 o 18:26 | Karma článku: 6,49 | Prečítané:  1344x

     Pred dvoma rokmi sa Vianoce začali približovať rýchlejšie, ako inokedy. Väčšinou už v lete nachádzam v obchodoch veci, ktoré mi pripomenú mojich blízkych a pomaly nimi zapĺňam moju vianočnú "skrýšu".

 Pred Vianocami urobím rekapituláciu, aby som vedela, čo dokúpiť. V ten spomínaný rok som zistila, že pre manžela nemám nič ani len vymyslené. A tak som si spomenula, ako radi spolu v sobotu doobeda počúvame Pálenicu Borisa Filana. Veľmi vydarená relácia. Hlavne o cestovaní. Skrsla vo mne myšlienka a hneď som zašla do kníhkupectva. Že kúpim knihu. Tak ma aj moji rodičia naučili, že pod vianočným stromčekom by nemala chýbať. Ochotná pani predavačka ma odviedla k poličke, ja som sa bála, či niečo nájdem, a tu práve naopak. Bola plná Filanových cestopisov! Najskôr veľká radosť, potom dilema. Ako si vybrať? Pozrela som si fotky, prečítala som úryvok, áno, áno, to je ona! Pozriem pre istotu ešte jednu. Nie, nie, táto je lepšia. Tak to pokračovalo ku krásnemu vyvrcholeniu - postavila som ich k pokladni všetky.

     S manželom veľmi radi cestujeme. Najčastejšie v nedeľu doobeda pri sledovaní cestopisných dokumentov. A ešte prstom po mape a večer, keď sa po prepnutí všetkých TV kanálov aj tak dopracujeme k cestopisu na nejakom 38. programe. Precestovali sme už skoro celý svet. Najviac sa mi páčilo na krásnych dlhých plážach s bielym pieskom a tyrkysovým morom, kde nie je ani človiečika.

     No a potom si robíme plány a snívame, kam by sme sa raz, keď budeme veľkí a bohatí, chceli ísť pozrieť, prípadne tam aj zakotviť. Jeden nikdy nevie, kam ho vietor odveje.

     Darček mal úspech. Pán Filan je majster slova. Čítali sme a čítali, navštevovali sme vzdialené krajiny. To rozprávanie ma zhltlo celú, raz sme sa túlali uličkami Istanbulu a hľadali niekoho, kto opraví rozbitý fotoaparát (však ako by sa k nám tie krásne fotky dostali?), potom sme v New Yorku zabehli maratón, vo Švédsku sme stretli malého veľkého človeka, zaleteli sme k rodine Ibrahima Maigu. Austrália, Kuba, Taiwan, Mexiko, Filipíny, Japonsko, ostrov Flores, Bali, Srí Lanka...

     Na jednom mieste sme sa naučili, že doklady sa tam skrývajú v nohaviciach a musia sa držať, aby vám ich neukradli, na inom nám zas tak veľmi chceli pomôcť nájsť cestu, aj keď ju nepoznali, až nám nepomohli, niekde bol smrad zo zhnitých odpadkov na ulici taký silný, na ktorý si my Európania asi nezvykneme, niekde sú otravné moskyty, niekde cesty- necesty, po ktorých sme museli cestovať džípom dlhé trmácavé boľavé hodiny, kým sme sa dostali tam, kde niekto býva, inde nás takmer upálilo slnko a nemali sme sa čoho napiť, prípadne sme k vysnívanému cieľu museli dokráčať po cestičke utopenej pod výkalmi nielen zvieracími...

     Niekto je cestovateľ a niekto je pán cestovateľ, lebo je ochotný a schopný o tom písať, či hovoriť, podeliť sa a znášať všetky nebezpečenstvá cestovania aj za nás. A niekto cestovateľ jednoducho nie je. Ako napríklad ja. Keď som tak minule sedela na čistučkom, voňavom slovenskom záchode s toaletným papierom, umývadlom, mydlom, tečúcou vodou, vypratým uterákom a snívala som o cestovaní po ďalekých krajinách, uvedomila som si, ako mi je dobre. A aká vďačná som za to každý deň, len o tom niekedy neviem. 

     Dúfam, že nám pri tomto aktuálnom pohybe sveta a hlavne pohybe negatívnych emócií vo svete, nezostane z cestovateľských destinácií len polička kníh a cestopisné seriály.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?