Zvečera ukladám
pomaly ako mozaiku
v mliečku jedno k druhému
dojatie z filmu
vanilkové koláče
ockove nežnosti
polnočné obavy
či všetko je jak má byť
a čo mám zajtra urobiť
nech plamienok horí
zo dňa na deň viac
a nakoniec sníčky
uhojdané na páperí
z istoty
že všetko zlé
sa túla v iných horách
Ráno vstanem
a do úst mu dám
boľavý šejker
plný mixovanej lásky
A ono odovzdá mi
plienku naplnenú
prekvapením
a úsmevom.